Každý z nás už určite počas svojho života narazil na tému Boha. Kto/čo to vlastne je a prečo by sme sa oň mali zaujímať? V tomto článku Predstavím koncept “Boha”, prečo je dôležitý, pokúsim sa v rýchlosti uviesť niektoré charakteristické črty Boha a nakoniec sa pokúsim vyjadriť svoj pohľad na túto tému. Ak vás niečo také zaujíma, napíšte vaše otázky a pripomienky do komentárov a môžeme sa o tom pobaviť. qTube je o slobodnom myslení a diskusii o náročných témach.

Občas je ťažké ubrániť sa pocitu, že všetko je úplne zbytočné. Svetu okolo nás chýba nejaký inherentný zmysel a tým pádom aj my ako osobnosti občas dôjdeme k názoru, že všetko čo robíme je vo svojej podstate irelevantné. Úplne všetko od ranného vstávania cez výchovu detí až po smrť. Vesmír tu totiž bude aj o trilióny rokov, náš život však veľmi rýchlo vyhasne a neostane po nás ani ten prach. Takže… na čo to všetko?!?!

Vedomie ako vlna

Všetko okolo nás je na prvý pohľad nemenné a život vnímame veľmi intenzívne, no zároveň sme iba malé ostrovčeky v “mori vedomia” tohto nekonečného vesmíru. Vesmír sám o sebe je v podstate jedna veľká vlna.

Tu je vhodné na chvíľku prejsť do sveta kvantovej fyziky

Skúmanie kvantovej fyziky ukázalo, že častice, z ktorých sa skladá hmota v skutočnosti nie sú pevné body v priestore, ale majú tiež charakter vlny. Podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti nie je možné deterministicky popísať polohu a rýchlosť častice v priestore. Tieto dve vlastnosti vieme iba odhadnúť. Čím lepší odhad polohy, tým menej vieme o rýchlosti. Ak by sa nám podarilo s absolútnou presnosťou určiť polohu fundamentálnej častice, nevedeli by sme absolútne nič o jej rýchlosti – teda ktorým smerom a ako rýchlo sa pohybuje. Takže tá poloha je nám úplne nanič, pretože daná častica sa v čase pohybuje a o chvíľu už nebudeme vedieť nie len jej rýchlosť, ale ani polohu. Pretože… nevieme kde sa pohla.

Inými slovami, nič nevieme presne a všetko môžeme iba odhadovať. Kvantoví fyzici teda pri popise vesmíru nepoužívajú prirodzené čísla, ale pravdepodobnosti.

Krok na stranu

Ľudský mozog sa skladá z tých istých fundamentálnych častíc, ktoré nájdeme kdekoľvek inde vo vesmíre. O mozgu vieme, že nejakým spôsobom generuje vedomie. Sami sa o tom môžete presvedčiť jednoduchým experimentom:

1. Máte mozog?
2. Ste si toho vedomý/á?

Skvelé!

Momentálne nevieme, čo všetko môže generovať vedomie. Ja osobne sa nazdávam, že vedomie nie je emergentné. Je to inherentná súčasť vesmíru. Mozog (alebo akúkoľvek inú dostatočne komplikovanú a vhodne usporiadanú sieť) potrebujeme, aby sme si uvedomili samých seba (self awareness).

Je dosť možné, že istú, veľmi nízku úroveň vedomia, generuje každá častica. Vedomie by v tom prípade nebolo emergentné, ale bolo by inherentnou vlastnosťou vesmíru – vesmír by bol vedomý. Momentálne nie je jasné, ktorá z týchto dvoch možností je pravdivá. Viac tu

Ľudia a slobodná vôľa

Silné vedomie – teda také, aké máme my ľudia – je v čase generované sieťou (alebo aspoň časťou siete – prípade človeka šedou kôrou mozgovou) – napríklad sieťou neurónov. Vďaka princípu neurčitosti je budúcnosť vesmíru neznáma – nie je určená počiatočnými podmienkami pri veľkom tresku. Ani činnosť a reakcie mozgu teda nie sú 100% predurčené a vďaka tomu máme my – ľudia – slobodnú vôľu.

Je dôležité poznamenať, že tento argument platí, iba ak sa na vesmír pozeráme lokálne.

Fundamentálne častice, z ktorých sa skladá všetko v tomto vesmíre, je možné popísať ako vlnu a vlny majú skvelú vlastnosť – môžeme ich skladať. Ľudský mozog je poskladaný s tých istých častíc – tiež ho teda môžeme popísať ako vlnu. Táto vlna, to je vlastne vaše vedomie. To je tá entita, ktorá vníma svet okolo seba, premýšľa, cíti emócie, bolesť…

Mystický pôvod vedomia

Samozrejme, niekto môže namietnuť, že ešte je tu duša – teda akási mystická súčasť človeka, ktorú nemôžeme pozorovať, ktorá je nesmrteľná, večná… A práve táto duša nám dáva slobodnú vôľu, myšlienky, pocity… Dušu máme podľa kresťanov od Boha, ktorý existuje mimo fyzického vesmíru a ktorý s nami cez našu dušu komunikuje.

Ummm… okej, ak to niekto chce tvrdiť, tak s tým nemám problém. Tento štýl myslenia sa mi však nepáči z jedného jediného dôvodu – nedá sa to dokázať! Svedectvá o existencii (napr. kresťanského) Boha pochádzajú od obyčajných ľudí a títo ľudia ich nevedia podoprieť ničím, čo by mne osobne dalo akúkoľvek istotu, že im môžem veriť.

Ľudia sú od prírody krutí, manipulatívni a bažia po moci. Ak mi niekto bude tvrdiť, že ho v noci navštívil anjel a povedal mu, aby daroval 1000€ na charitu, tak super! Teda… pravdepodobne išlo o jeho podvedomie – predsa len, nikto presne nevie ako fungujú sny. Ale ak mu ten anjel povedal, že do roka nastane koniec sveta a posledné zúčtovanie a že on jediný pozná cestu ku spaseniu, tak je to psychopat, ktorý chce ovládať ľudí. Nech už to myslí akokoľvek, nech sú jeho úmysly dokonale čisté, je to jedno. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, takže POZOR na takéto extrémne názory.

Na druhej strane, ak vám náboženstvo dáva zmysel a robí to z vás lepšieho človeka, tak v tom rozhodne nevidím problém. Ale rozlišujme prosím vedecké fakty a zažité, storočia staré teórie o vzniku sveta. Ďakujem.

Tento článok sa opiera prevažne o vedu a o to, čo viem o ľudskej psychike. Nie o náboženstvo.

Boh ako koncept v ľudskej mysli

Zabudnime teraz na všetky omáčky okolo, ktoré nám vošli do hlavy cez náboženstvo, drogy a názory ostatných ľudí a pokúsme sa presne definovať, čo vlastne znamená slovo Boh. A nemyslím tým nejakého konkrétneho Boha, hovorím o danom koncepte. O podstate, na ktorú ľudia následne nabaľujú svoje vlastné pohľady a cez ktorú si riešia svoje komplexy, resp. pocit zbytočnosti. Myslím, si že ku koreňu veci sa môžeme dostať práve cez pocit zbytočnosti. Ako som napísal v druhom odstavci:

“Občas je ťažké ubrániť sa pocitu, že všetko je úplne zbytočné. Svetu okolo nás chýba nejaký inherentný zmysel a tým pádom aj my ako osobnosti občas dôjdeme k názoru, že všetko čo robíme je vo svojej podstate irelevantné.”

Myslím si, že presne toto je dôvod, prečo väčšina ľudí v istom bode života začne hľadať nejaký hlbší zmysel.

Zmieriť sa s tým, že všetko čo robím, čo zažívam, čo cítim, všetko čo je pre mňa dôležité, že všetko po mojej smrti zmizne – vrátanie mňa a môjho vedomia… zmieriť sa s vlastnou smrteľnosťou a s pominuteľnosťou života, to je naozaj náročné.

Hlavne v momentoch, keď sa zdá, že už to takto nejde ďalej. Vtedy vie mozog vymyslieť naozaj katastrofický popis svojho minulého a budúceho života. Ak má človek Boha, aj v tých najhorších momentoch vidí svetlo v diaľke.

Boh je zmysel života a smrti

V podstate… Kresťania hovoria, že Boh má pre každého plán. Že smrťou to nekončí. Kdeže! Smrť je vlastne brána do nekonečného posmrtného života.

Ale to sú veľmi nepresné slová určené pre jednoduchých ľudí, ktorí sa nad nimi nemajú zamýšľať, ale brať ich také, aké sú. Jednoducho… všetko je v pohode, si súčasťou Božieho plánu a ak budeš dobrý, pôjdeš do neba.

Ak ste nevyrastali v kresťanskom prostredí, len ťažko sa stotožníte s tou predstavou. Ani sa vám nedivím. Znie to hodne divoko. Väčšina ľudí však má vlastnú verziu toho krásneho príbehu. Ono to vlastne aj dáva zmysel, ale je potrebné si veci poriadne definovať. A hlavne, nerobiť zbytočné predpoklady.

Boží plán

Takže… Čo vlastne vieme? Vieme, že sme súčasťou vesmíru. Zvýrazňujem slovo súčasťou a dodávam, že neoddeliteľnou súčasťou. Bez vás by vesmír neexistoval, alebo by aspoň bol úplne iný. Atómy, ktoré práve teraz tvoria vaše telo tu boli úplne od začiatku. Počuli ste už o efekte motýlích krídel?

“Mávnutie motýľa v Amazonskom dažďovom pralese môže spôsobiť hurikán v USA.”

Možno sa to nezdá, no aj tá najmenšia zmena v minulosti má ďalekosiahle následky. Rovnako aj vaše rozhodnutia tvoria budúcnosť vesmíru i keď plný dosah vašich činov asi nikdy nepochopíte, pretože aj ten najmenší pohyb mení úplne všetko!

Vesmír možno nemá nejaký konkrétny masterplan, ale k niečomu určite speje. K čomu? Sledujte qTube. Mám nejaké nápady a budem o nich písať. Možno už čoskoro… stačí chvíľku počkať.

Každopádne, prečo by vesmír / Boh musel mať nejaký ultimátny plán? Alebo ešte horšie – plán víťazstva nad zlom? (dobro a zlo neexistuje – je to koncept a vnímanie dobra a zla sa líši od človeka k človeku… niet nad čím vyhrávať).

Okej späť k téme. Prečo by mal existovať nejaký veľký plán? Pretože každý chce mať pocit, že to čo robí, nie je zbytočné. Ja tvrdím, že to čo robíš ty, môj milý čitateľ, má obrovský vplyv na budúcnosť. Možno nie taký, aký by si chcel, ale to je v poriadku. To je práve tá vyššia moc – Boží plán. Ten plán sa napĺňa presne tak, ako má, pretože Boh je všemocný, omnipotentný a vie presne, čo robí. Rovnako aj budúcnosť sa odohráva presne tak, ako má (aj keď sa ti možno nepáči, čo sa práve deje). Budúcnosť = “Boží plán” a nutne nepotrebuje žiadne priame zásahy ani zjavenia od samotného Boha, pretože budúcnosť je Boh. Resp. vesmír je Boh. A všetko, čo je súčasťou vesmíru je súčasťou Boha.

A nemyslím tým kresťanského, ani moslimského alebo hinduistického Boha. Nejde o konkrétnu osobu alebo entitu. Vesmír samotný je ten Boh, o ktorom hovoríme. Vesmír nás stvoril, pretože v ňom funguje fyzika a chémia. Pretože všetko riadia štyri fyzikálne sily -. gravitácia, elektromagnetizmus a silná + slabá jadrová sila. TO je Boh.

Ešte raz… Boh je vesmír – všetko okolo nás – minulosť, prítomnosť, budúcnosť – život, aj smrť. Ale Boh NIE je osoba a NEmá vedomie v takom zmysle, v akom ho máme my. Neuvedomuje si sám seba, pretože vesmír nemá mozog. Teda… až na to že my, ľudia, si sami seba a vesmír okolo nás uvedomujeme. Takže v istom zmysle slova sme Boh, ktorý sa pomaly zobúdza.

Takže… Boží plán je vlastne budúcnosť. Ty v ňom máš pevné miesto, nikto ťa nemôže nahradiť. Tvoje činy a rozhodnutia sú extrémne dôležité, pretože od nich závisí úplne všetko. A nech sa už rozhodneš akokoľvek a urobíš čokoľvek, rozhodol si sa SPRÁVNE! (pretože si súčasťou Boha a riadiš sa jeho vôľou – fyzikou). Všetko má svoj zmysel a aj keď to zrovna bolí, je to v poriadku.

Páči sa vám tento článok? Na qTube je ich oveľa viac a ďalšie pribúdajú takmer denne. Tvorím tu aj beletriu. Prihláste sa na odber našich článkov na facebooku a až zase niečo vyjde, zobrazí sa vám to na nástenke. Získate tak kopec zaujímavého čítania.

Tento web nijakým spôsobom nepropagujem. Ak si myslíte, že moje texty sú dobré, budem rád pokiaľ ich pošlete niekomu, koho by mohli zaujímať. Napríklad kamarátovi/kamarátke, partnerovi/partnerke, sestre alebo rodičom. Určite poznáte niekoho, komu sa to bude páčiť.

Toto je qTube – Slobodné Myslenie

Posmrtný “život”

Že môj život má zmysel je síce fajn, ale čo bude po smrti? Posledný súd? Nebo? Peklo? Očistec? Reinkarnácia? Alebo… proste nič?

Ak sa máme držať ducha tohto článku a nerobiť zbytočné predpoklady, posledná možnosť sa javí ako jediná prípustná. Po smrti nenasleduje žiadny ďalší posmrtný život. Tvoje vedomie proste vyhasne a… koniec. Ďalšie kvadriliardy rokov existencie vesmíru si už nebudeš uvedomovať. Všetko pre teba skončí. Bodka.

Ale to je strašne egocentrický pohľad – čo dáva zmysel, pretože nie sme nič iné, iba ego. Čo je ego?

Intermezzo o ľudskom Egu

Ego je to, čomu hovoríš JA. Nie tvoje telo, orgány, dokonca ani mozog! Ego je ilúzia, ktorú si o sebe buduješ celý svoj život. Kolekcia spomienok a názorov, tvoj charakter a hlavne dôležitá časť tvojho vedomia, ktorá neustále posudzuje každý tvoj krok, každý tvoj čin, každé tvoje slovo… Tvoje ego si myslí, že je stredobodom vesmíru (čo je istým spôsobom pravda) a že má nejaký začiatok a koniec.

Všetko je to ilúzia. Celý spôsob vnímania samého seba je iba evolučný mechanizmus, ktorý sa utrhol z reťaze. My ľudia sme extrémne inteligentní a v minulosti sme si nechali narásť obrovské komplikované mozgy, aby sme sa vedeli lepšie prispôsobiť prostrediu. Zistili sme, že vymýšľať komplikované plány je lepšie, než tupecky reagovať na prostredie. Inteligencia je skvelý nástroj, ktorý sme pôvodne používali na získavanie jedla.

A tak sme začali naháňať mamuty smerom k útesu, z ktorého následne spadli na zaostrené koly v zemi, začali sme si pestovať vlastné jedlo, chovať zvieratá a šľachtiť ich, stavať si príbytky, ohrady okolo nich, vytvárať spoločenskú hierarchiu a keď sme ovládli divočinu okolo nás, museli sme sa popasovať s najväčšími predátormi, ktorí v nej ostali – ostatnými ľuďmi. Mimochodom, až v posledných 30-50-tich rokoch nám došlo, že je lepšie spolupracovať, než sa medzi sebou zabíjať. Ďakovať za to môžeme vynálezu atómovej bomby. Success!

Strach zo smrti

Každopádne, späť k egu. Prečo o ňom píšem v súvislosti s posmrtným životom? No preto, lebo ego je tá časť, ktorá po smrti skončí. Ego si počas miliónov rokov evolúcie vypestovalo získalo veľmi užitočnú vlastnosť – strach zo smrti. Tento strach nám (logicky) pomáhal prežiť a vyvarovať sa situácií, z ktorých nie je východisko.

Bohužiaľ, v dnešnej dobe smartfónov a donášky pizze do 15 minút iba zbytočne všetko komplikuje a nutí nás zbytočne sa zamýšľať nad vecami, ktoré by sme mali nechať tak. Neexistuje jediný dôvod, prečo by si sa mal/a báť smrti.

Smrť znamená koniec tvojho vedomia o vlastnej existencii (self awareness) a tvojich spomienok. Pomyselná hranica medzi tebou a zvyškom vesmíru prestane existovať a ty sa doň rozplynieš. Staneš sa jedným s hviezdami, planétami a hviezdnym prachom.

Nebudeš si to uvedomovať, ale budeš mať vedomie – v istom zmysle toho slova. Nie vedomý tak ako teraz, ale vedomý takým spôsobom, akým je vedomá akákoľvek bunka tvojho tela. Nebudeš si pamätať minulosť, nebudeš si plánovať budúcnosť. Nebudeš mať žiadne myšlienky ani sny. Nebudeš nič posudzovať, ani sa nad ničím pohoršovať. Nebudeš šťastný, ani smutný. Nebudeš cítiť lásku, ani bolesť. Nebudeš svieži, ani unavený. Ale budeš. Proste…. Proste len budeš. Budeš existovať, tak ako si existoval/a pred narodením.

A tesne pred tým než sa to stane pochopíš, že celý tvoj život bol iba ilúzia. V skutočnosti si nikdy nebol/a oddelený/á od zvyšku sveta. Bol/a si jeho inherentnou súčasťou a všetky tvoje rozhodnutia a činy krásne zapadali do mozaiky vesmíru. Prúdil/a si s ním, ako prúdi voda v rieke. V rieke času, ktorá plynie z minulosti a tvorí nepredvídateľnú, ale zároveň absolútne krásnu a originálnu budúcnosť.

7 COMMENTS

  1. Jestli jsem to dobře přečetl, tak píšeš že mozek vytváří vědomí a že po smrti vyhasne vedomi a konec, ale pak píšeš že po smrti splyneš se vším a budeš na vždy..
    Trochu si to ujasni.

    • Po smrti prestane existovať ego – zn. také to (self aware) vedomie, spomienky, emócie, prestanú fungovať zmysly…
      Ale skončí aj samotná existencia alebo sa iba zbúrajú iba hranice okolitého sveta a ty s ním proste doslova a do písmena splynieš?
      O to ide… A to je ten rozdiel medzi Vedomím a … existenciou.
      Ale máš pravdu, ešte by som mal spraviť revíziu toho článku.
      Toto je vlastne taký skript a spravím z neho video, len treba vyladiť niektoré chyby.
      🙂

  2. Nemyslím si,že po smrti vedomie vyhasne tiež.Je dosť svedectiev,keď duša vystúpila z tela a bola svedkom bezprostredných udalostí naokolo.Je dosť svedectiev,keď niekto v rodine zomrel,prejavilo sa to v tej chvíli u rodiny zomretého napríklad spadnutím keramiky zo steny a podobné signály.Uško z opačnej strany nepoškodené a klinec,háčik ostal v stene.Som toho svedkom.Stále platí a bude platiť Sokratesov výrok”Viem,že nič neviem” a to ubíja.

    • Tak… takéto svedectvá sa bohužiaľ nedajú brať vážne. Ľudské zmysly sa dajú veľmi ľahko oklamať a spomienky sú extrémne nespoľahlivé. Dajte si väčšiu dávku nejakej psychadelickej látky a budete mať takúto spirituálnu skúsenosť. Faktom je, že v týchto stavoch sa ani len nedá popísať, čo človek zažíva takže…
      Takže áno, viem že nič neviem 🙂

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here