Jedným zo spôsobov, ako zahnať existenciálnu krízu, je pozrieť sa na svet z iného pohľadu. Ak človek nevie zahnať pocit bezmocnosti a zbytočnosti, často pomôže, ak vyhľadá spoločnosť ďalších ľudí a pridá sa k niečomu, čo je väčšie, než on sám. Či už ide o náboženstvo, teroristickú skupinu alebo klub fanúšikov ázijských čajov, tieto spolky tu boli, sú, aj budú (aspoň nejaký čas) a niekedy je fajn venovať časť života konkrétnej myšlienke, ktorá nás prevyšuje.

Väčšina z nás však zabúda, že od narodenia až po smrť sme implicitne súčasťou jednej obrovskej celoplanetárnej skupiny organizmov, ktorá sa už dlhodobo úspešne rozrastá, má za sebou naozaj zaujímavú históriu a aspoň nateraz v známom vesmíre nepoznáme žiadnu ďalšiu skupinu, ktorá by fungovala podobným spôsobom.

Mám, samozrejme, na mysli ľudskú rasu ako takú – skrátene ľudstvo. Byť súčasťou ľudstva je v mnohých aspektoch super. Ak sa narodíte v rozvinutejšej oblasti sveta, máte dokonca právo vlastniť prístroj, ktorý v sebe ukrýva nekonečné množstvo informácií, vedomosti celej ľudskej rasy a odpovede na otázky, ktoré ešte pred niekoľkými desiatkami rokov figurovali ako najväčšie záhady histórie! Celkom sci-fi .. však?

Sme načisto stratení?

Na druhej strane, život človeka môže byť veľmi nepríjemný. Priemerný človek je nútený dodržiavať množstvo nezmyselných pravidiel, za ktorých nedodržanie hrozí trest. Prakticky každý je hneď po narodení vrhnutý do víru naozaj podivného života. Prvých niekoľko rokov strávi v inštitúcii, kde ho nútia myslieť istým, častokrát veľmi neprirodzeným spôsobom.

Každý ako malé dieťa hľadá odpoveď na tie najväčšie otázky (ako tá, ktorú sa snažím zodpovedať v tomto článku) a je konfrontovaný s ľuďmi, ktorí si myslia, že majú odpovede. Častokrát je však opak pravdou a mladá ľudská myseľ tak neustále ako špongia nasáva nezmysly, ktoré do nás hustia rodičia, súrodenci, kamaráti, učitelia, kňazi, politici, mudrlanti na internete…

Stratení v konceptoch

Tieto informácie si pritom väčšinou odporujú a ak na nad nimi hlbšie zamyslíme, absolútne nedávajú zmysel. A čo je horšie, nemôžeme si overiť ich pravdivosť. Neexistuje univerzálny čarovný prútik, ktorý v každej situácii ukazuje správnu cestu, pretože to všetko sú iba koncepty – ilúzie vytvorené ľudským mozgom, naučené v mladom veku a neustále dookola opakované.

Neexistuje pravda ani lož, dobro ani zlo, správna alebo nesprávna cesta… neexistuje ani cesta, ani čas, ani priestor… To všetko sú koncepty. Nie, nie sme stratení, pretože nevieme správnu cestu. Ľudia sú stratení v konceptoch.

Je aj ľudstvo stratené?

Ľudstvo má však jednu zaujímavú vlastnosť. Je chytrejšie, než časti z ktorých pozostáva. Masa pozná odpovede na otázky, na ktoré by žiadny človek sám nevedel odpovedať. Ako to?

Existuje jeden zaujímavý experiment. Vezmite fľašu, naplňte ju (napríklad) farebnými guličkami a požiadajte náhodných ľudí, aby sa pokúsili uhádnuť, koľko guličiek tam je. Je málo pravdepodobné, že dostanete presnú odpoveď od väčšiny opýtaných.

Stane sa to, že niekto tipne príliš veľa, niekto zasa málo a ďalší sa viac menej trafí. Ak spriemerujete všetky odpovede, chyby sa navzájom odčítajú a dostanete veľmi dobrý odhad počtu guličiek vo fľaši. Presne na tomto princípe funguje aj demokracia. Nikto nevie, ktorí politici budú najlepší v nasledujúcom vládnom období. Spoločne však väčšinou vytvoríme mix, ktorý funguje.

Takže zatiaľ čo každý človek na zemi je stratený, nevie čo a ako má robiť a jeden samostatný život nemá žiaden hlbší zmysel, nesmieme zabúdať, že my všetci sme súčasťou ľudstva a ľudstvo ako také možno má svoje poslanie. Možno existuje dôvod, prečo tu sme, prečo sa na Zemi pred 4,6 miliardami rokov vyvinul život, prečo pred desiatimi miliónmi rokov gamapytekus pobehoval po savane a hľadal mŕtvoly zvierat, prečo človek počas eónov získal väčší mozog, prečo sa ako jediný zložitý organizmus na Zemi prispôsobil všetkým klimatickým regiónom a prečo teraz rozmýšľa, aký je zmysel toho všetkého.

Ľudstvo je jedinečné

My, ľudia, sme výnimoční v tom, že si uvedomujeme samých seba. Uvedomujeme si, že sme zložení z atómov, ktoré vznikli pri zániku hviezd, že obývame planétu na kraji Galaxie – planétu, ktorá obieha priemernú hviezdu. Nie sme nič extra, ale zároveň sme iní než všetko, čo nám prišlo do cesty. Sme tu, ale nevieme prečo a hľadáme, hľadáme, hľadáme, hľadáme, hľadáme niečo, čo by nám dalo aspoň trochu zmysel.

My sme mozog vesmíru – jediný organizmus, ktorý tvorí spomienky, ktorý sa učí, analyticky premýšľa, vedeckou metódou skúma samotnú podstatu reality, odhaľuje pixely tejto univerzálnej simulácie a snaží sa pochopiť, ako to všetko do seba zapadá. Prečo pohár padá na zem, keď sa zosunie z poličky a prečo sa pri kontakte s pevným povrchom rozbije…

Tým, že si neustále kladieme stále zložitejšie otázky, sme našli zaujímavé odpovede. Vďaka matematike vieme kvantifikovať rôzne fyzikálne javy a úplne a dokázateľne popísať ich priebeh. Rozumieme, čo sa deje na povrchu neurónových hviezd a čo sa deje na hranici čiernych dier – napriek tomu, že sme tam nikdy neboli.

Ľudstvo má ako kolektívny organizmus schopnosť študovať samotnú podstatu vesmíru. Odpovedať na veľké otázky. Dosiahnuť tam, kam ešte nikto nikdy nedosiahol. Dotknúť sa hviezd a skrotiť ich, osídliť galaxiu, prepojiť svoje súčasti. Vyriešiť fyziku, dokončiť matematiku, zmeniť tvár vesmíru a zorganizovať ho do podoby, ktorá dáva väčší zmysel.

Vytvoriť z celého vesmíru, z každého atómu, z každého kvarku – jeden veľký univerzálny mozog. My, ľudia žijúci na planéte Zem sme možno prvou a jedinou skutočne inteligentnou rasou a oproti ďalším obyvateľom tohto vesmíru máme jednu dôležitú výhodu.

Vieme manipulovať hmotou v čase. Vieme docieliť, aby sa správala tak, ako chceme. To je naša sila.

Poslaním ľudstva je osídliť túto Galaxiu – a potom ďalšie. Spraviť všetko pre to, aby sme sa rozšírili do každého kúta tohto veľkého a nekonečného sveta. Naším poslaním je už konečne prekonať toto štádium opíc a stať sa jedným veľkým a osvieteným super-organizmom, ktorý do seba asimiluje úplne všetko, čo mu príde do cesty.

Máme šancu stať sa Bohom. Nepokazme si to! Druhá šanca už nebude.

A presne toto je tiež zmyslom života každého z nás. Poďme osídliť celý vesmír. Máme na to technológiu. Vieme, čo robiť. A hlavne nám už naozaj došli všetky výhovorky!

1 COMMENT

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here