Problémy – všetci ich poznáme. Sú neustále prítomné v našich životoch, musíme ich riešiť, málokedy to za nás spraví niekto iný a čo je najhoršie, majú takú zvláštnu vlastnosť – množia sa. Niekedy mi príde že vždy keď vyriešim jeden problém objavia sa tri ďalšie. Občas mám pocit, že to príslovečné peklo, o ktorom sa tak často hovorí v súvislosti s kresťanstvom, máme už tu na Zemi. Ten pocit, že raz možno bude všetko v pohode a ak sa posnažím, dostanem sa do bodu, v ktorom sa už viac nebudem musieť trápiť, je možno aj horší než vedomie, že utrpenie nikdy neprestane a naveky ostanem v temnote.

Tento článok slúži ako pokračovanie mojich tipov ako sa zbaviť depresie:

Teda…. takto som to vnímal pred pár rokmi. Potom sa vo mne niečo zlomilo a našiel som riešenie všetkých problémov. Čokoľvek na mňa život hodí, som pripravený tomu čeliť. Alebo aj nie. Ono je to vlastne tak trochu jedno.

Prečo sa oplatí rozoberať koncept problému?

Pred tým, než rozoberiem koncept, ktorý v slovenčine nazývame problém, by som sa rád pozastavil nad tým, prečo vlastne o problémoch píšem.

Na mojej stránke – kryptomagazin.sk – sme s jedným veľmi šikovným redaktorom pripravili článok o najnovšom vynáleze z univerzity MIT. Sú ním svietiace rastliny. Predstavte si, že by sme mali v mestách namiesto lámp stromy, ktorým svietia listy. Prípadne doma pri stole by ste mali namiesto lampy svetielkujúcu rastlinku v kvetináči. GENIÁLNE!

Článok bol nakoniec tak úspešný, že sa objavil na českom Sezname. Prečítalo si ho viac než 30 000 ľudí a keď som si začal čítať komentáre, neveril som vlastným očiam.

Jeden negatívny komentár za druhým. Ľudia sa obávali svetelného smogu, prípadne nadávali na MIT, že míňajú prostriedky na takéto blbosti, keď vo svete máme oveľa väčšie problémy. Iste, väčšinou je fajn premyslieť veci do hĺbky. Môžeme tak odhaliť niečo, čo na prvý pohľad nebolo jasné, ale v skutočnosti to úplne mení situáciu. Ale hľadať problémy iba kvôli tomu, aby sme nejaké našli a potom vyhlásiť, že všetko je nanič a mali by sme sa vrátiť do jaskýň, to považujem za psychózu.

Problémoví ľudia

Ja tento spôsob zmýšľania označujem za civilizačnú chorobu. Od útleho detstva nám rodičia, súrodenci, známi, učitelia v škole, autority, rozprávky, filmy… vštepujú do hlavy, že svet je plný problémov.

Keď sme malí, väčšinou ich nevidíme. Deti sú nevinné. Dokážu sa baviť bez toho, aby všetko analyzovali a premýšľali nad tým, “čo by bolo keby,” a potom sú prekvapené, keď na nich dospelí kričia.

“HEJ! Nelez na ten strom! Zlomíš si nohu!”

A tak je vonku nuda, deti radšej sedia pri počítači alebo sa hrajú so smartfónom a keď zakopnú, rozbijú si hlavu, pretože im chýba akákoľvek fyzická aktivita a nie sú schopné včas zareagovať.

“Nejedz ten rožok, spadol ti na zem!”

A preto sa deťom nerozvinie imunita a keď prídu do kontaktu s baktériami, nevedia tomu čeliť. Ale veď… to je v pohode. Nadopujeme ich antibiotikami a problém je “vyriešený.” Až na to, že o pár mesiacov je angína späť!

Takto fungujú problémy. Vymyslíme si ich a potom aplikujeme úplne nevhodné riešenia, ktoré problém iba prehlbujú.

“Ale veď! Ja to myslím dobre! Chcem iba pomôcť.”

Namietate a hľadáte všetky dôvody, prečo práve váš názor je ten správny a všetci ostatní nemajú pravdu. Pritom, zabúdate že:

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

Mám tak trochu kontroverzný názor – a síce, že všetci ľudia na svete sú inherentne dobrí. Ľudská myseľ je neuveriteľne vynaliezavá a vie si racionalizovať akékoľvek správanie. Prečo? Pretože aj dobro a zlo sú iba koncepty, ktoré existujú v našej hlave. Každá ľudská hlava je iná a tak aj názory na to, čo je dobré a zlé, sa rôznia.

A tak ľudia, ktorí to myslia dobre zasierajú našu planétu, zabíjajú, spôsobujú utrpenie, ničia, podvádzajú, kradnú, šíria toxické myšlienky a čo je najhoršie, klamú sami sebe.

Politici, riaditelia nadnárodných konglomerátov, šéfovia mafie, lovci veľrýb, diktátori, tá psychotická kolegyňa v práci, vaše neposlušné dieťa, dokonca aj pes, ktorý vás vtedy kusol – všetci robia tie najhoršie veci s dobrými úmyslami, ktoré si rôznymi spôsobmi racionalizujú.

Čo tým vlastne chcem povedať? Ako teda vznikajú problémy? A ako ich teda vyriešiť?

Problém ako koncept

Je dôležité chápať, že problém je vo svojej podstate iba koncept. Rovnako ako dobro, zlo, šťastie, fyzikálne zákony, peniaze…

Kedysi som hovoril, že 90% problémov je iba v našej hlave a v skutočnosti neexistujú. Dnes už chápem, že je to 100%.

Tých 90% problémov, to sú veci, o ktorých viete iba vy a nikto iný. Napríklad vyrážka na zadku, strach z odmietnutia alebo opica po prehýrenej noci.

Poďme si ho teda definovať

Ak si zadefinujeme, čo je vlastne problém, budeme schopní lepšie ho analyzovať. Je dôležité dodať, že táto definícia bude neúplná, keďže každý vníma problémy trochu inak.

Vo všeobecnosti môžeme problém definovať ako ako niečo, čo zhoršuje naše fyzické alebo psychické zdravie.

Inými slovami – ide o myšlienku, ktorá nás trápi, ku ktorej sa často vraciame, premietame ju do reálneho sveta a často hľadáme spôsob, ako ju odstrániť – väčšinou tým, že niečo spravíme.

Príklady

Problém – Bolí ma hlava
Riešenie – Dám si ľahké jedlo a chvíľku si pospím (alebo si dám tabletku a pokračujem)

Problém – Nenapĺňa ma môj romantický vzťah
Riešenie – Porozprávam sa o tom so svojím partnerom

Problém – Nemám peniaze na jedlo
Riešenie – Nájdem si prácu

Takto by sme mohli ísť donekonečna, skúsme to teda všeobecne.

Konceptuálny problém – Nie som v živote šťastný
Konceptuálne riešenie – Identifikujem čo mi chýba a pokúsim sa to získať

Existuje však ešte jedno, podľa mňa lepšie, riešenie všeobecného problému (teda množiny myšlienok, ktoré spôsobujú, že som nešťastný).

V ďalšom článku zo série duševného zdravia sa budeme baviť o rozdelení problémov na dve základné kategórie a o tom, ako sa s nimi popasovať.

Pri vyriešení problému sa totiž často stane, že ho iba presuniete a on sa za chvíľu objaví znovu. Navyše, tým že sa zameriavame na problém rozhodne nepomáhame našej psychike. Je to náročné, depresívne a väčšinou aj zbytočné. Oveľa lepšie je podľa mňa odstrániť celú skupinu problémov jednoduchou zmenou pohľadu na svet, resp. vybudovaním zdravej a optimistickej filozofie v našej mysli.

Základom zdravej mysle sú pevné základy, na ktorých môžeme stavať. Bohužiaľ, väčšina ľudí tieto základy nemá, pretože naša západná civilizácia postavená na kapitalizme a ekonomickej prosperite skôr pomáha k depresii a samovražde a riešenia, ktoré ponúka sú väčšinou založené na ovplyvňovaní chemických reakcií v trpiacom mozgu nebezpečnými tabletkami, ktoré majú neznáme dlhodobé účinky.

Práve preto sa depresia stala novou civilizačnou chorobou a samovražda je v USA druhou najčastejšou príčinou smrti medzi mladými ľuďmi. A bude to horšie.

Ale o tom všetkom zase nabudúce. Ak chcete čítať ďalej, odporúčam tento článok. Ale pozor! Nie je dotiahnutý do konca a pravdepodobne k nemu budete mať námietky. Napíšte ich do komentárov, nech sa o nich môžeme pobaviť a spoločne možno prídeme k nejakému konsenzu.

Nakoniec ešte pridávam zaujímavé video, ktoré´súvisí s touto témou. Post-scarcity civilizations (v EN)

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here