Mesto je neuveriteľne komplikovaný, inteligentný organizmus vystavaný zo skla a železobetónu, optimalizovaný na čo najefektívnejšie uspokojovanie ľudských potrieb. Bohužiaľ, tento organizmus pôsobí na ľudskú psychiku spôsobom, ktorý nie je veľmi zdravý. Mestá spájajú ľudí, no oddeľujú ich od prírody. Ľudia v meste zabúdajú, že tam vonku existuje svet, s ktorým sú bytostne spojení.

Toto spojenie však v hukote autobusov a električiek, trúbení áut a dostupnosti najrôznejších slastí slabne. Svet, ktorý nikdy nespí, podporuje úzkosti a depresie. V tomto svete zabúdame, že problémy, s ktorými sa denno denne pasujeme, vlastne nie sú vôbec dôležité.

Poďte na chvíľu do prírody – Kedy, ak nie teraz?

A nemyslím tie vyumelkované parky, ktoré nájdete vo vašom meste. Poďte do hôr, do lesa, alebo k jazeru. Skúste pre zmenu robiť niečo, čo nemá hlbší zmysel. Postavte stan, založte oheň, sadnite si a pozorujte západ Slnka. Všimnite si, ako svet ide ďalej, aj napriek tomu, že zrovna nepracujete, nehádate sa s partnerom/kou, nesedíte s kamarátmi v krčme alebo sa neúčastníte pravidelného tréningu crossfitu.

Všimnite si, že život plynie ďalej. Ako rieka, ktorá tečie bezcieľne, bez akéhokoľvek zámeru… a keď narazí na breh, nedesí sa, nemá z toho úzkosti. Jednoducho sa vráti a pokračuje po prúde.

Sledujte, aký krásne nezmyselný a nezmyselne krásny je svet okolo vás

Pozorujte vašu myseľ. Ako bez neustálych stimulov, ktoré ponúka mesto pokojne splýva so svojím okolím. Ako sa vo vás premieta obraz okolitého sveta. Ako zachytávate svetlo, ktoré k vám putovalo milióny kilometrov, len aby sa odrazilo z listov stromu a nakoniec ho zachytila vaša sietnica. Ako zvukové vlny vylúdené z hrdla spevavého vtáčika rezonujú na bubiekoch vašich uší. Ako hukot áut nahradil šum hmyzu v tráve. A možno na krátku chvíľu zabudnete na ego, ktoré vytvára ilúziu vašej separátnej existencie.

Možno si uvedomíte, že ste neoddeliteľnou súčasťou tohto sveta a rovnako, ako by vaša existencia bez neho nebola možná, ani on nemôže existovať bez vás. Že ste iba vzorec nakreslený na plátne tohto univerza – vesmíru, s ktorým ste spojený/á viac, než si vôbec viete predstaviť.

Každý atóm vášho tela pochádza zo sveta okolo vás a vráti sa doň, aby zase skočil do iného organizmu – živého alebo neživého. Vráti sa doň a nahradí ho iný. Hranica vášho tela neexistuje. Je to iba ilúzia. Každým nádychom a výdychom rozvirujete tanec molekúl vesmírneho ekosystému a každé jedlo, každý pohár vody, nahrádza časť vašej bytosti novými, čerstvými, energiou nabitými časticami.

Tento kolobeh pokračuje, nech už ste kdekoľvek. Uvedomte si ho. Uvedomte si vaše nepretržité a nezničiteľné prepojenie s prírodou a s celým vesmírom. Nejde o žiadne náboženstvo ani spiritualitu. Je to holý fakt.I keď na to často zabúdame, my ľudia sme rovnako súčasťou prírody, ako čokoľvek iné. Aj naše vynálezy sú vlastne vynálezmi stvorenými samotnou prírodou. To ona nás stvorila – trvalo to milióny rokov a jediným mechanizmom bola evolúcia.

Je čas vrátiť sa späť do mesta

A teraz, keď cítite toto prepojenie a zase raz rozumiete, že vaša identita je nekonečne spätá s veľkosťou vesmíru, je čas vrátiť sa späť do mesta. Cítite, ako vzduch napĺňa smog? Ako hukot áut prehlušil bzukot hmyzu? Nepretržitý ruch mesta vás zase raz pohltil, ale teraz už viete, že je to vaše mesto. Že slúži vám a že vaše problémy nie sú ničím iným, než ilúziou, ktorú pre nás pripravila spoločnosť, aby ste sa na rieke života nenudili. Tam za mestom však prestávajú existovať.

Teraz už viete, že sa tam môžete kedykoľvek vrátiť, zhlboka sa nadýchnuť a zvolať:

Maya!

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here