Väčšinu histórie ľudia objavovali nové kúty Zeme. Skúmali, ako ďaleko sa dá zájsť po pevnine, potom vyplávali do oceánov, našli nové kontinenty, ostrovy, dobyli Arktídu a Antarktídu. Čo sa dá objavovať v dobe, keď je celá planéta prakticky na dosah ruky? No… Ešte stále môžeme opustiť kolísku ľudstva a osobne sa zoznámiť s telesami mimo Zeme.

S týmto cieľom vznikli prvé vesmírne agentúry. Najprv NASA a Roskosmos, neskôr európska ESA, čínska CNSA, japonská JAXA a ďalšie. Tieto agentúry však nikdy nemali dostatok zdrojov na to, aby mohli naplniť svoj potenciál a skutočne ľudstvo posunúť do nového, kozmického veku.

Namiesto kozmického veku sme vstúpili do toho informačného. Uzavreli sme sa do svojho vnútra a vytvorili elektronickú sieť určenú na zdieľanie informácií. Na mysli mám samozrejme internet. Vďaka internetu teraz máme prístup k rôznym sci-fi technológiám. Viac než polovica planéty napríklad vlastní prístroj (smartfón), vďaka ktorému majú okamžitý prístup k kolektívnemu ľudskému vedomiu. A to ani zďaleka nie je všetko.

Prečo ešte nie sme vo vesmíre?

Otázkou však ostáva, prečo ešte nie sme vo vesmíre. Nuž, pretože je to drahé. Smartfón stojí päťsto eur, raketa tristo miliónov. To je veľký nepomer. Ale prečo je kozmonautika tak nákladná? Nejde to inak?

Nejde, pokiaľ vláda nedá priestor súkromným firmám. NASA síce za sebou má neuveriteľné úspechy, legendárne vedecké misie a historické okamihy, ale v konečnom dôsledku nemá kontrolu nad svojím rozpočtom. Technológie, ktoré vyvinuli vesmírne agentúry po celom svete, majú neoceniteľnú hodnotu. Posun vo výpočtovej technike, softwarovom inžinierstve, metalurgii a ďalších odboroch z veľkej časti umožnila práve snaha ľudí dobyť vesmír. Bohužiaľ, táto snaha ostala nedocenená a nepochopená. Viniť z toho však môžeme práve vesmírne agentúry a hlavne ekonomické princípy, na ktorých fungujú.

Všetci veľmi dobre vieme, že vlády nevedia hospodáriť s peniazmi. To isté platí aj pre vládne agentúry a NASA, ESA a ostatní nikdy nešetrili. Vesmír nie je drahý preto, že by to nešlo lacnejšie. On je drahý, pretože sa nikto seriózne nepokúsil začať šetriť.

Veríme, že budúcnosť ľudstva je vo vesmíre. Kam to až môžeme dotiahnuť? Tu nájdete inšpiráciu:

Cesta do vesmíru je dláždená dolármi

Len si to predstavte. Na dopravu nákladu do vesmíru sa používajú rakety – extrémne drahé a komplikované stroje na jedno použitie. Raketa za stovky miliónov dolárov odštartuje z kozmodrómu, minie palivo a namiesto toho, aby niekde pristála a bola znovu použitá proste padne do mora (alebo na pevninu) a to je jej koniec. Žiadne ďalšie misie, žiadna oprava ani náhradné súčiastky.

Iste, ono to zo začiatku ani inak nešlo. Vesmírne agentúry však nikdy nemali dôvod šetriť, pretože rozpočet im určila vláda. NASA sa po skončení programu Apollo síce pokúsila vytvoriť niečo, čo by sa dalo použiť viac ako jedenkrát, ale potom im do toho začala kecať armáda, vedci a stovky ďalších ľudí a nakoniec vznikol raketoplán. Sto ton ťažký orbiter, ktorý na obežnú dráhu vyniesol dvadsať-tonový náklad. Z rakiet na jedno použitie sme teda prešli k čiastočne znovu-použiteľnej super-rakete, ktorú navyše museli pilotovať ľudia.

Ak sa vám tento článok páči, sledujte qTube na facebooku. Pomôžete nám tak dostať naše myšlienky k ďalším ľuďom.

Zložitosť raketoplánov zapríčinila ich pád. Po výbuchu Challengeru v priamom prenose tesne po štarte (1986) a havárie Columbie pri zostupe z obežnej dráhy (2003) už bolo jasné, že tadeto cesta nevedie.

A potom nastúpil kapitalizmus

NASA našťastie našla spôsob, ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu. Rozhodla sa, že dá priestor súkromným firmám, ktoré budú mať kontrolu nad svojím rozpočtom a budú musieť vytvoriť profit na to, aby mohli existovať. Žiadne dotácie ani vedenie za ručičku, ale tvrdý biznis.

A tak vznikol program COTS – Commercial Orbital Transportation Services – jeho cieľom bolo spolupracovať s komerčnými spoločnosťami a čiastočne im pomôcť s financovaním vývoja systémov, ktoré by boli schopné dopraviť náklad na Medzinárodnú Vesmírnu Stanicu (ISS). Z lietania do vesmíru sa stala služba, ktorú si môže objednať úplne každý. Momentálne je síce stále veľmi drahá, no časom jej cena klesá.

Vo výsledku vznikli dva vesmírne nákladiaky – Dragon (od SpaceX) a Cygnus (od Northrop Grumman) – a niekoľko zaujímavých rakiet. Za zmienku stojí aj prvá čiastočne znovu-použiteľná raketa Falcon 9 a jej mladší brat Falcon Heavy. Hmm… takže nakoniec je možné použiť raketu viac, než len raz. Cena za vynesenie nákladu behom niekoľkých rokov padla na desatinu a zdá sa, že tento trend bude pokračovať. Raz sa možno dočkáme lístkov na obežnú dráhu za cenu All Inclusive dovolenky v Turecku.

Čo je však najdôležitejšie, vesmír už konečne nelimituje neschopnosť vlády hospodáriť s peniazmi. Vchádzame do éry kozmického kapitalizmu a máme to šťastie, že môžeme v priamom prenose sledovať udalosti, o ktorých sa budú naše deti a vnúčatá učiť na hodinách dejepisu.

Viac o dnes už legendárnom programe COTS a jeho nasledovníkoch si môžete prečítať tu:

Zdroje:
wikipedia.org
youtube.com

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here